Ich názov pochádza z talianskeho slova „arancia“, čo znamená pomaranč, pretože svojím tvarom a farbou pripomínajú toto ovocie. Prvé zmienky o Arancini siahajú až do obdobia arabskej nadvlády na Sicílii v 10. storočí, keď miestni obyvatelia začali pripravovať ryžové pokrmy obohatené o koreniny a plnky. Postupom času sa Arancini stali nielen pouličným jedlom, ale aj neodmysliteľnou súčasťou sicílskej gastronómie.
Základné ingrediencie a príprava
Arancini sa vyrábajú z vareného rizota, ktoré sa po vychladnutí tvaruje do guľôčok alebo šišiek. Do ich vnútra sa vkladá rôzna plnka – najčastejšie mäsová ragú, hrášok, mozzarella alebo šunka. Každá guľka sa následne obaľuje v múke, vajci a strúhanke, aby sa po vyprážaní vytvoril chrumkavý obal so zlatistou farbou. Samotné rizoto sa väčšinou pripravuje s použitím šafránu, ktorý dodáva Arancini typickú arómu a jemne žltý odtieň.
Zdroj: recipetocook.co.uk
Regionálne variácie Arancini
Hoci základná receptúra zostáva rovnaká, Sicílske regióny ponúkajú rôzne variácie tejto pochúťky. V Palerme sú typické guľaté Arancini plnené mäsovým ragú, zatiaľ čo v Catanii majú tvar kužeľa, ktorý symbolizuje sopku Etnu, a plnia sa syrom a šunkou. V iných oblastiach sa objavujú aj verzie s pistáciami, baklažánom alebo dokonca s rybou. Tieto variácie dokazujú, že Arancini sú nesmierne flexibilným jedlom, ktoré dokáže odrážať miestnu kultúru aj dostupné suroviny.
Arancini v modernej gastronómii
Dnes sa Arancini objavujú nielen na uliciach sicílskych miest, ale aj v reštauráciách po celom svete. Moderní kuchári experimentujú s netradičnými plnkami, ako sú syry s modrou plesňou, truffle alebo dokonca vegánske alternatívy s cícerom a zeleninou. Vďaka tomu si Arancini nachádzajú cestu aj do fine dining kuchyne a stávajú sa obľúbeným predjedlom či hlavným chodom na tematických večeroch.